Kto má ženy v hrsti

Môže to byť hocičo. Chceli ste platinu a máte kanárikovú žltú. Chceli ste vašu prirodzenú farbu a skončili ste s mahagónovým odtieňom červenej, ktorý sa v prírode ani nevyskytuje. Alebo vás váš kaderník presvedčil, že cherokee kohút by neskutočne išiel s vaším tvarom lebky. Výsledok: doma sa každých 30 sekúnd pozeráte do zrkadla, slzy sú viac-menej stále pripravené nanovo vytrysknúť. Rozhodnete sa zrušiť všetky schôdzky, pretože prví dvaja ľudia, s ktorými ste sa stretli, sa začali buď hystericky smiať alebo na vás pozerali s vystretým ukazovákom a vytreštenými očami a diskrétnou empatickou otázkou: „To čo máááááš na hlave preboha?!“ Účes typu „to čo máš preboha“ sa stane. Myslím, že každej aspoň raz v živote. Otázka je, PREČO si to necháme. Prečo, keď nám kaderník vyfúka našu novú zelenú/dorafanú/oholenú hrivu, sa od neho necháme presvedčiť, že je to famózne a odkráčame. Len aby sme sa trápili doma, a nie v salóne. Problém je univerzálny – ukázalo sa to minule, keď sa moja kamarátka sťažovala, že ju kaderníčka nafarbila príliš natmavo. Ďalšia kamarátka hneď bohorovne zahlásila, že „veď tam choď a povedz jej, že si s tým nespokojná, za tie prachy?!“ Naša nová tmavovláska zahanbene sklopila zrak. V ten deň zastupovala na súde nejakú masívnu finančnú inšitúciu, veľmi úspešne, ale nebola schopná ísť za svojou kaderníčkou a do očí jej povedať, že nebolo jej snom stať sa temným gotickým gaštankom. Postup je vždy rovnaký a príznaky, že ide do tuhého sa dajú ľahko identifikovať. Keď sa vám niečo nepáči, zväčša najprv neutrálne zahlásite, že takto ste si to nepredstavovali. Kaderníčka povie, že je to úžasné. Vy zakontrujete, že je to príliš …(krátke/tmavé/bledé/ofinaté/hladké/natočené) a ona vás zabije svojím asertívnym úsmevom, ktorý by sa nedal rozbiť ani kladivom. Aj keď chuť by bola, o tom pokoj. Zmenšujete sa v sedadle, podľa toho úškľabku už viete, že je zle. Ak príde na pomoc jej kolegyňa a začne sa rozplývať nad vaším novým účesom („hrozne vám to pristane!“), vezmite jed na to, že vyzeráte ako debilko, Morticia, figúrka Tima Burtona, vajíčko, čokoľvek, čo ste za tých xxx korún presne nechceli byť. Lenže utiecť spod sušiča je riskantné - ktovie, čo by sa mohlo stať pri ďalšej návšteve.Dostávame sa opäť k „prečo.“ Kaderníci disponujú neobmedzenou mocou nad našimi biednymi márnomyseľnými dušami. Už sme to skúšali. Vždy to dopadlo zle. Poviete, že sa vám účes nepáči, a ona sa len potmehúdsky usmeje cez zuby. Nabudúce vám nevystrihne kohúta, ale mulet (po slovensky Jágra). Hlesnete, že ste dúfali, že „skrátenie o 3cm“ nebude znamenať helmu a la Majka z Gurunu a za trest odídete s ostentatívne ponechanou odrastenou Araňou (čierne korienky na blond vlasoch). Chcete sa sťažovať? Radšej si rovno nájdite novú kaderníčku. Ak sa neposťažujete, tak asi tiež, lebo už nebudete chcieť riskovať. Pritom ste si boli také blízke. Viete všetko o jej deťoch a ona má v malíčku vašu aféru spôsobenú problémami s potenciou v manželskej posteli. Viete, že keď má menzes, nemôžete očakávať, že vám umyje hlavu, mohla by prechladnúť. Odkladá vám spoločenské magazíny a drby o ostatných zákazníčkach. Mohol to byť dokonalý vzťah… Ale vy nie ste žiadna prachovka! Nenecháte sa citovo vydierať ani emocionálne ovládať! (Teda až do ďalšej krízy v novom kaderníctve, ktoré je 50km od vášho bydliska - aby ste náhodou nezranili city vašej bývalej.)