reklama

Let´s talk about sex, mami

Nedávno ma jedna známa zaskočila otázkou, ako povedať svojmu synovi prichádzajúcemu do puberty o ....onééé, o tých veciach...však vieš, čo myslím.  Vedela som presne, čo myslí, ale ani jednej z nás nešli odborné výrazy cez gamby.  Namiesto toho sme sa pár minút rozprávali všeobecne známym kódom, v ktorom figurovali vtáčiky, pipinky, vajíčka a spol., sprevádzané pubertálnym chichotom dvoch dospelých žien.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Naša debata ma donútila zamyslieť sa nad mojou sexuálnou výchovou. Musela som spomínať fakt dlho, kým sa mi vybavil nejaký zahmlený rozhovor, ktorý sa konal samozrejme minimálne o rok neskôr, ako by mi mohol byť užitočný a ktorý neodhalil nič kľúčové. Snáď len to, že niektoré veci je lepšie nepočuť od vlastného rodiča (koktajúceho/červeného ako rak/naštvaného, že vám to musí vysvetľovať/naštvaného, že už všetko viete, a V TOMTO VEKU!!!/... Zaškrtnite, čo sa hodí).

Tak som sa opýtala zopár svojich homies akým štýlom boli oni zoznámení so svojimi telíčkami, ich meniacimi sa pochodmi, javmi, ktoré nechápali, ochranou a vôbec. Asi nebudete veľmi prekvapení, keď všetci do jedného odpovedali rovnako: nijako. Len jedna kamarátka dostala v 12-ich náučnú knihu s príznačným názvom Dospievanie. My ostatní sme sa poväčšine inšpirovali „kvalitnými“ časopismi typu Dívka alebo sme čakali, že sa veci budú diať tak ako v 902 10 (slovom: devěcetdvadeset). A všetky svoje pofidérne predstavy a teórie sme rozoberali medzi sebou, čím dochádzalo k stále väčšiemu komunikačnému šumu a zahmlievaniu informácií. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už na základke sme si ako žiaci nemeckej triedy prekladali články z BRAVO rubriky Liebe, Sex und Zärtlichkeit, ale obávam sa, že nám v trinástich bol návod ako správne previesť orálny sex na milú kedveš. Asi tak ako stať o pohlavných orgánoch a oplodnení v 7. triede prednášaná 100-kilovou pani učiteľkou snažiacou sa zachovať dekórum. My sme sa prirodzene ani nesnažili.

Ako povedal jeden kamarát, relevantné vedomosti sme získavali viac-menej empiricky. Niektorí rýchlejšie, niektorí pomalšie. Práve vtedy, keď by sme boli potrebovali informácie ako soľ. Ale ako sa vyjadrila väčšina opýtaných, respektíve ako bolo vidno na ich zhrozených tvárach, rozhodne nie od rodičov. Knihu veľa ľudí považovalo za elegantné riešenie. V podstate by sa dalo súhlasiť, ale viete, akí sú niektorí ľudia pozorní čitatelia, a ako sa niektoré „veci“ ľahko popletú. A nie je práve odkázanie na knihu jedným z ťahov večného tabuizovania sexuality?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšia kamarátka na moju investigatívnu otázku odpovedala jednoznačne – nič mi nepovedali, tvárili sa, akoby tie veci ani neexistovali a každú zmenu „odľahčili“ decentným hihňaním. Teenage časopisy si nekupovala, lebo bola intelektuálka. Svoje rozprávanie zakončila vyhlásením, že tento postup rozhodne nemieni zopakovať na svojich deťoch a že to, že sexualita bola u nich vždy tabu jej v puberte pripravilo na niekoľko rokov dosť veľké problémy.

Podľa mojich informácií absolvujú naši mladší súrodenci na niektorých stredných školách semináre, pri ktorom si tety, ktoré odviazane hovoria o týchto veciach rozdelia žiakov na dievčatá a chlapcov a osobitne im povysvetľujú veci, ktoré sa im zídu. To beriem, pretože si viem úplne predstaviť, že napríklad baby medzi sebou nemajú problém o týchto veciach hovoriť a vždy sa nájde nejaká drzaňa, čo sa opýta rovno k veci. Na druhej strane je otázne, ako na tieto tety ženského rodu reagujú chlapci...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhodne si nedovolím hodnotiť, ako by sa to s osvetou malo ideálne robiť. Každý má vlastnú predstavu, ľudia dospievajú v rozličnom veku, niektorých by detailný výklad zabil a niektorým by naopak dosť pomohol. Jeden môj známy na mňa pozeral ako na prototyp úchyláka, keď som v rámci nejakého dovolenkového rozprávania spomenula, že keď som mala 5 rokov, chodili sme v lete na nuda-pláž (a myslím, že mojej mame sa už nikdy nebude schopný pozrieť do očí). A ďalší sa schoval medzi kabátmi, aby mohol tajne počúvať, keď sme s kamarátkou po sude vína diskrétne zašili na chodbu, aby sme poriešili nejaké trošku naughty záležitosti. (Potom tiež povedal, že by nás najradšej pol roka nevidel, a že si nemyslel, že dievčatá sú schopné TAKÝCH ODPORNÝCH REČÍ).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ma zaráža je fakt, že sa ešte stále bavíme o týchto veciach (no vidíte, ani ja TO nepomenujem!) v inotajoch, že pri rozhovoroch stišujeme hlas, aj keď najbližší obsadený stôl je 50metrov vzdialený, že aj v časopisoch, kde si dovolia o sexe/sexualite hovoriť, sú tieto témy v „zamknutých prílohách“ a podobne. A je možné, že je to vo väčšine z nás, pretože ako zhodnotila moja vzdialená sesternica, nie je to len spoločenské tabu, ľudia sa o tom proste nechcú baviť...možno preto,  že ide o ich najintímnejší život.  Tak či tak, navrhujem vrátiť sa (!!) späť do 90´s a let´s talk about sex....aspoň o trochu viac.

 

 

Maria Modrovichova

Maria Modrovichova

Bloger 
  • Počet článkov:  105
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pyta vela jest Zoznam autorových rubrík:  BAI heart NYCSloh z prázdninSúrodenci HyčkovciSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu