reklama

Doma

Niekedy zabudnem, kde všade som doma a ako dávno som tam nebola.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Keď som sa predminulý víkend odlepila od pulzujúceho jabĺčka môjho počítača, ocitla som sa na mieste, kde som nebola už veľmi dávno. Fučali sme hore Medveďou dolinou, napravo od nás sa nadol ponáhľal potok chladiaci horúci vzduch. Kde-tu vytvárala voda hlboké priezračné jazierka, ktoré si chodíme fotiť do Pacifiku alebo Karibiku. Rovnako krásne, len táto voda zo seba vyžaruje rešpekt: zamrznutý krk a okamžitú zástavu srdca cítim už meter od brehu. Naľavo sa nám do cesty stavali plné kríky čučoriedok. Dokonca aj môj brat, zrýchlený hektolitrami kofoly, nevydržal a zastal. S plnými ústami nás na chvíľu prestal poháňať, aby sme večer stihli Simpsonovcov v Mikuláši. Len občas zaškúlil na druhého brata, a cvične ho drgol lakťom alebo mu just obral čučoriedky rovno spred nosa. Fialové ústa, jazyky, ruky, tričká a fialové lajno. Mevedie, ako povedal menej pubertálny brat. Našťastie suché, ale aj tak najmladší a najstarší člen výpravy o dušu pískali na píšťalky, ktoré vraj prípadného medveďa pasúceho sa na turistickom chodníku odplašia. Ten zvuk bol taký odporný, že ja byť medveďom v rádiuse dvoch kilometrov, vybehnem za nami a jednu nám ubalím, nech už je kľud.Zo Sivého vrchu bol výhľad na odpadnutie. Všetko pod nami bolo sýto zelené a keď sme sa dokochali, odfotili a zjedli aj poslednú horalku, naskákali sme dole. Prevýšenie tuším 110m sme zleteli z vrcholu za pár sekúnd, ale ten skok do hlbokej zelenej za to stál. Najprv sme chvíľku váhali, nakúkali sme dolu a každý v duchu rozmýšľal, čo sa môže stať. Ale čo už sa môže stať? Raz - dva - a na tri máš prvé metre za sebou, teda nad sebou, lebo nevydržíš čakať a vidíš, že tvoji bratia už sa odvážili, len aby boli prví, len aby ich niekto nepredbehol. Čím som staršia, tým som posratejšia. Už nebudem nikdy dole prvá, ale nevadí mi, ak ma predbiehajú oni dvaja, aspoň na nich môžem zvrchu dozerať. Letíme dole, vzduch modrý, les a lúky zelené, približujú sa. Vzduch vonia kosodrevinou a teplom, a potom ihličie. Zelená s modrou sa spájajú a ja letím hlbšie ako ostatní, a pristátie nebude do machu, ani do lopúchov. Vletím šípku do vĺn a čudujem sa, že voda je teplá.Obliznem sa, nasolená ako ryba. Rovno predo mňa dopadne decko, voda sa rozpleskne, ten tiež musel skákať zvysoka. Vyleziem von, na brehu na skale sedia moje baby, každý chĺpok dokonale oblepený soľou a opálené. Ja najviac, pretože som tu doma, aj tu. Stále cítím ihličie, ale vlhké a prepletené s levandulou. Nerobíme nič, len jeme burek a krafne sa čokoladom. Pozorujeme toasty, český manželský pár, opekajúci sa celé dni v plážových stoličkách v tých istých dvoch polohách, podľa toho ako sa posúva slnko. Pani je svietivo ružová a pán brunátny. Okrem toho máme ešte vyše 50ročnú mačkicu, opaľujúcu sa len v priesvitných tangáčoch. Asi ju vyhnali z naturist kolónie zo severnejšieho Vrsaru. Prítomné manželky ani neznervóznejú a muži nezaťahujú bruchá a neprečesávajú si každé dve minúty zvyšky vlasov, ako keď sa vedľa nich uložia dvadsiatky hore bez. Pijeme červené. Istru bitter a grapu, a potom sa smejeme ostrejšie ako istarske čajky. „Do you know where are the nightclubs here?“ pýta sa mladý turista od vedľajšieho stola. Nevieme. Koho zaujíma nightclub, keď sedíš vonku, bosé nohy vyložené na tristoročnom kamennom múriku, pod tebou šumí more a nad tebou v celej svojej serióznosti postáva čierne nebo? „Fakt neviete?“ Fakt nie. Pozeráme na oblohu – v auguste tu vidno padať hviezdy. Už sa nás nič nepýtajte, sat pušimo.

Maria Modrovichova

Maria Modrovichova

Bloger 
  • Počet článkov:  105
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pyta vela jest Zoznam autorových rubrík:  BAI heart NYCSloh z prázdninSúrodenci HyčkovciSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu