Imitacijón

Najprv sme boli v Albertine. Momentálne výstavy: fotografie akože usporiadané do tématických celkov s názvom Passanten a rakúski expresionisti (a aboriginal art, ale to sme vypustili). Rakúski expresionisti celkom úhľadne maľujú, len všetky ich diela vyzerajú ako kópie francúzskych impresionistov.Ozaj pekne obkreslené. Passanten vznikli z niekoľko desaťročí starej zbierky Albertiny a zrejme preto som očakávala najmä fotky Viedne. Sú tam fajn vecičky aj skvelí fotografi z celého sveta, fotiaci svoje veľkomestá a ľudí na uliciach. Takmer všetci rakúski fotografi ale odišli fotiť a žiť New York. Málo fotogenická Viedeň alebo napodobňovanie amerických kolegov?Povinná zastávka v Café Sacher. Práve som som sa pokúšala umiestniť na lyžičku dokonale vyváženú porcičku miestnej Eiskreation (čokoládová zmrzlina s Schokosplitter), šľahačky a marhuľovej zaváraniny, keď si od vedľajšieho stola začal mladý francúzsky pár objednávať. Žena na moje veľké prekvapenie spustila po nemecky, gramaticky takmer dokonale. A potom sa pridal aj jej priateľ. Prispôsobiví Francúzi? Neuveriteľné. Neviem, či by to bolo možné pred nejakými desiatimi-dvadsiatimi rokmi. Veľmi sa mi ich snaha komunikovať v miestnej reči rátala. Keď si pán pýtal [zašörrrtorrte], dokonca mi od nadšenia vybehla nosom šľahačka. Absolut Clouseau štýle.Rakúšania imitujúci Francúzov a cestujúci do USA a Francúzi naopak nezvykle nearogantní a prispôsobiví Rakúšanom. Sehr schön imitiert! Ale víťazom sa stáva hlinená armáda prvého čínskeho cisára. Ide o double imitáciu: najprv nechal cisár nakopírovať svoju armádu v životnej veľkosti s jedinečnými výrazmi tváre, rôznymi hodnosťami vyjadrenými účesmi, oblečením, etc. a teraz časť z nej nakopírovali pre účely exhibície. Cisár sa nechal pochovať s imitácou všetkého, čo vlastnil na tomto svete plus so živými konkubínami, ktoré mu neporodili deti a so živými dizajnérmi hrobky, ktorí jediní poznali jej bezpečnostný systém. To musel byť skvelý žúr, keď ich tam zabednili: 1700 hlinených panáčikov, pár hysterických ženských, niekoľko architektov, ktorých zaživa pochovala ich životná zakázka a jedna zabalzamovaná mŕtvola. Ďalšie fakty: na zakázke „hrobka“ pracovalo 700 000 ľudí 40 rokov a celá sa rozkladá na 54km2. Niektorí nález hlinenej armády v roku 1974 označili za 8. div sveta. Ak práve nemáte naplánovaný predĺžený víkend v Číne, určite kuknite aspoň výstavu v Künstlerhaus. Vojačikovia a kone sú ručne vyrobené v Číne presne tou istou technológiou (vypálením hliny v úplne jednoduchej peci) ako pred vyše 2000 rokmi a ak veľmi chcete, môžete si svojho vlastného za 1900 euro aj kúpiť. A keď nie, budete mať aspoň čo imitovať na vlastnom pohrebe.