reklama

Ženská logika alebo Zabite nás rovno, prosím

Vždy som si myslela, že moja neschopnosť byť absolútne spokojná s tým čo mám, je len moja. Prisudzovala som ju svojej povahe, znameniu a rozorvatej osobnosti, ktorá chce vždy všetko. Alebo nevie čo chce, ale chce to hneď.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (106)

Syndrómom „the grass is always greener on the other side“ alebo „každý chce to čo nemá“ som povestná. Úplne šťastná som len keď mám pred sebou tanier s polkilovou porciou škampi na buzaru, keď bez ujmy na zdraví zjazdím žľab na Derešoch alebo keď zistím, že sa s niekým rozprávam už 4 hodiny, on mi absolútne rozumie a teda že niečo ako duševná spriaznenosť naozaj existuje. Tých momentov je samozrejme viac, ale sú prešpikované momentami neistoty, nerozhodnosti, rozmýšľania o tom, čo je správne, vhodné, férové a ešte ma to aj bude baviť. Pri jednej z mojich dilem zahlásila moja kamarátka na plnú hubu, že ja sa nikdy nevydám, lebo sa neviem s ničím uspokojiť. „Ty vždy rozmýšľaš, čo by ešte mohlo byť lepšie, dokonalé.“ Mhm, presne tak. Otrasná vlastnosť. Nielenže to majú všetci ťažké so mnou, ale ešte aj ja sama so sebou. Diagnóza je síce blbá, ale snáď nie doživotne neliečiteľná. Jeden kamarát ma pripravuje na to, že keď sa naučím rozhodovať, uľahčí mi to život. „Uvidíš ako sa ti uľaví, keď sa pre niečo rozhodneš a nebudeš sa vracať k druhej možnosti. Len si musíš uvedomiť, že nemôžeš byť naraz na dvoch miestach, s viacerými frajermi, alebo jesť naraz sushi aj makové buchty.” Ešteže aspoň v rámci jednej reštaurácie si môžem objednať viac jedál. V poslednom čase ma ohromne teší, že prišiel na psa mráz. Aj moje najspokojnejšie, najvernejšie, najrozumnejšie kamarátky začínajú pochybovať. „Ja toho môjho strašne milujem. Ale ten kolega ma hrozne priťahuje.“ Alebo: „Môjho frajera ľúbim najviac na svete. Neviem si predstaviť, že by sme spolu neboli. Lenže keď sa rozprávam s tým kamarátom, tak je to také, že by som naňho najradšej skočila spoza stola.“ Ďalšia mi vylíčila že „ten druhý“ je s ňou na rozdiel od jej frajera na rovnakej intelekuálnej úrovni, a okrem toho sa jej hormóny úplne zbláznia keď je v jeho dosahu. Takže tak. Hľadajú skoro všetky. A tie čo nám dnes nadávajú, na tie to čaká zajtra. Aby ste boli v obraze, ide o také platonické dilemy. Jeden „platoňák“ je horolezec a vyvažuje Katke túžbu po dobrodružstve, ktoré jej chýba so solídnym Jurkom v saku so skvelou kariérou, ktorá zabezpečí ich aj ich deti do neviemkoľkého kolena. Anička sa stretáva s Lojzom, pretože na ňom obdivuje, ako dokáže ísť za svojimi ambíciami a že vôbec nejaké má. Krásne dopĺňa spoľahlivého a priemerného Maťa, ktorý rád lyžuje. Keby sme mohli spojiť frajerov a platoňákov dohromady a pomiesiť, vyšiel by z toho dokonalý muž. Jednoznačne šťastné alebo nešťastné sú tie ženy, ktoré už nemajú čas uvažovať, pretože k nim celé dni a noci vystierajú rúčky ich lezúne, dojčence, nemohúcni manželia a podobne. Tak ako boli naše babky. Len vývoj spôsobil, že my máme viac času, možností a nemusíme po ukončení stredoškolskej dochádzky zarodiť. Čo teda so ženou, do ktorej neudrie blesk a neoslepne na 14 rokov (dve kritické obdobia) s blaženým výrazom „On je ten pravý a jediný!“? Zastreliť, poslať do pracovného tábora alebo nechať rodičov nech v 15ich zaranžujú svadbu? Možno to Arabov napadlo po stáročiach empirického výskumu ako jediná možná alternatíva, ako prinútiť ženské stáť doma pri sporáku. Anička, donedávna stelesnenie milujúcej a obdivujúcej potenciálnej manželky, sa dnes hlboko zamyslela a na svoju obranu povedala: „Mňa to začína desiť, byť celý život s jedným chlapom, hoci celkovo spoločensky a ekonomicky a vôbec kvôli deťom je to asi najlepší model...ale je to strašne ťažké.“ Nie je to teda tak, že ten model porušujeme kým sa dá? Nesnažíme sa z neho vymaniť v predzvesti budúcich časov, keď budeme doma s deťmi: tučné, frustrované a osamelé a budeme našim manželom liezť na nervy tak, že nás začnú podvádzať? Z časových a praktických príčin si už popri deťoch väčšinou nemôžeme dovoliť pozerať sa po dokonalých platoňákoch, ktorí by oblažovali naše nechápané duše. Vtedy nastane čas mužov a ich platonických sekretárok. A my si začneme vyčítať, že sme si vtedy s tým kolegom mali začať…Z psychologických príručiek vieme, že na vzťahu treba pracovať. Ale ako človek určí, ktorý vzťah je pre neho ten správny? Dokážu spolu po vyprchaní zaľúbenosti a éterickej lásky (po rokoch rokúcich) vydržať ľudia, ktorí sa dobre dopĺňajú pretože sú presné protipóly alebo práve dvaja, ktorí za seba dokončujú vety? Alebo je to len suchá dohoda, priateľstvo alebo slušnosť dvoch ľudí, čo ich nakoniec udrží pokope… Alebo len príliš vymýšľame – ako by povedala ľubovoľná východniarska babka: „Od dobroty še pši bešňeju.“

Maria Modrovichova

Maria Modrovichova

Bloger 
  • Počet článkov:  105
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pyta vela jest Zoznam autorových rubrík:  BAI heart NYCSloh z prázdninSúrodenci HyčkovciSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu