Clintonová je suka, McCain brontosaurus, ako z toho vychádza Slota?

Začalo sa zostra: politickou debatou medzi karikatúrami Barackom a Hillary. V scénkach boli parodovaní americkí žurnalisti, ktorí v tom čase podľahli davovej Obama-hystérii. Padali vtipy na tému novinárskej objektivity, objavila sa Obama-girl a Barack povzbudzoval reportérov, aby po dlhom čase, keď nesmeli byť subjektívni, vyjadrili svoje (pro-Barack) preferencie. Svoje dostala aj Hillary, keď v podaní Amy Pohler s profesionálne stuhnutým úsmevom presviedčala novinárov, že v štátoch, kde sa predpokladalo, že vyhrá, no nepodarilo sa jej to, v skutočnosti chcela prehrať. „Už ako malá som snívala o tom, že stratím Wisconsin…“ Keď ju potom novinári v rámci omámenia Obamom nepustili k slovu, spustili sa jej z očí potoky vody. Moderátorka ju hneď napomenula, že sa predsa vopred dohodli, že slzenie ako formu boja dnes nepoužije.Dosť bolo špásov, v rámci Správ Tina Fey jasne potvrdila, kde kreatívci SNL politicky stoja (napriek tomu, že legendárny hlavný producent je verejne veľmi pro-McCain): „Niektorí ľudia hovoria, že nechcú aby vyhrala Hillary, pretože by s ňou prezidentoval aj Bill. To by bolo naozaj strašné – mať dvoch inteligentných ľudí na čele štátu.“ „Iní majú výhrady k jej manželstvu. Všetko je v poriadku – môžem vás uistiť, že Hillary a Bill majú toľko sexu ako George a Jeb Bush.“ „Ďalší sa sťažujú, že Hillary je suka. Poviem vám len toľko: je. Aj ja som. A táto tu vedľa mňa,“ otočila sa na Pohlerovú, „je tiež suka. Suky dosiahnu čo si zaumienia. Preto na školách neučia mnísi, ale mníšky. Celý rok sme ich nenávideli, ale na konci sme vedeli hlavné mesto štátu Vermont. Bitch is the new Black!“Srandu si SNL robili aj na účet prítomného hosťa, prezidentského exkandidáta Mikea Huckabeeho, ktorý sa bol nejako nezmyselne pozdržal vo voľbách. Diváci ocenili jeho guráž ukázať sa osobne a vystreliť si zo seba v najlepšej americkej tradícii. Síce zdĺhavo, ale prichádzam k môjmu „pointu.“ Na vysielaní posledného Saturday Night Live (posledného v dvojakom zmysle: 1) minulá sobota a 2) koniec sezóny) sa nečakane objavil senátor McCain. Pro-demokratické osadenstvo na pódiu aj v hľadisku prekvapene zaklipkalo očami. Klipkanie sa neskončilo, pretože McCain predniesol absolútne ironický príhovor, pri ktorom sa museli smiať aj pro-Hilary lesbians maľujúce scénu (toto si nevymýšľam, jedna z nich je moja kamarátka) – v ktorom si v relatívne drsnom štýle robil srandu sám zo seba, napríklad na tému svojho neolitického veku.To samozrejme nebola jediná politická scénka večera, ale načo zdržiavať, my Slováci sa o zahraničnú politiku zaujímame len vtedy, keď si potrebujeme zašibrinkovať prstom a ukázať na iného debila než máme doma (momentálne ich počtom a výkonmi s prstom v nose pokryjeme niekoľko Amerík). Mňa zaujala hypotetická predstava, ktorej bujarú vidinu pre istotu nebudem materializovať do slov, aby som nebola odsúdená na tridsať palíc (to je vlastne asi príliš uhorské - tak teda volím zavesenie za rebro). Ale: vieme si predstaviť, že by sa niektorí z našich čelných politikov postavili pred kameru a verejne a naschvál sa zosmiešnili (aj keď v snahe získať si sympatie ľudí)? Pochybujem. Bolo by to krásne, nie? V našich médiách ešte stále pretrvávajú aké-také pokusy o ironizovanie častokrát absurdných domácich politických situácií. Zdá sa mi však, že ich je stále menej. Možno by sme mali pritvrdiť - aspoň kým na nás nedoľahne ten skvelý nový Tlačový zákon.